Ako ďaleko sú so separovaním odpadu v okolitých obciach sme si vyhľadali na internetových stránkach. Téma odpadu a jeho opätovného využitia sa niesla aj ďalšou našou činnosťou / a to nielen na vyučovaní, ale i mimo neho /. Počas hodín slovenského jazyka sme sa pokúsili o krátke interview na túto tému. Najskôr sme sa porozprávali o tom, kto je to reportér, aká je náplň jeho práce, čo robí, ako vyzerá. Mnohí si spomenuli aj na mená známych reportérov z televízie. Vysvetlili sme si, že táto práca nespočíva v hľadaní senzácií, či v prenasledovaní ľudí. Je to seriózna práca, ktorej náplňou by malo byť získavanie pravdivých výpovedí ľudí k určitej téme.
Rozdelili sme sa do skupín a pokúsili sme sa zamyslieť nad tým, čo by malo byť cieľom našej reportáže. Rozhodli sme sa zmapovať názory ľudí na triedenie odpadu v Ilave. Každá skupina vymyslela niekoľko otázok, ktoré by bolo možné v našom interview použiť. Nakoľko sme chceli porovnať názory detí s názormi dospelých, museli sme tomu prispôsobiť aj naše otázky. Skôr, ako sme "vyrazili do terénu", vyskúšali sme si taký rozhovor jeden na druhom.
Museli sme uznať, že i keď práca reportéra vyzerá na prvý pohľad jednoducho, nie je tomu tak. Napriek tomu, že sme si otázky dopredu dôkladne pripravili, odpovede oslovených sme predpokladať nemohli. Nemálo dôležitá bola i otázka, ako prekonať hanblivosť a osloviť úplne neznámeho človeka. Preto sme si to najskôr vyskúšali na tých, ktorých denno-denne stretávame v priestoroch školy. A tak sa " našimi obeťami " stali pani sekretárka s pani ekonómkou, či teta upratovačka s pánom školníkom.
Až potom sme sa odhodlali prekročiť brány školy a osloviť úplne cudzích ľudí. Musím uznať, že tento " reportérsky rýchlokurz " sa oplatil, lebo všetci oslovení
boli ochotní s nami spolupracovať a podrobne nám odpovedali na naše otázky.
|